4444.infoblog.sk

Wag the dog a mediálny vplyv

Publikované 08.06.2018 v 20:14 v kategórii OSTATNÉ, prečítané: 8x

Film Wag the dog nám mohol ukázať niektoré úskalia mediálneho sveta. Ukazuje, ako ľahko možno veriť úplnému nezmyslu. Stačí len, aby ho politickí poradcovia vytvorili a médiá rozšírili. A tak vojnový konflikt, ktorý sa v skutočnosti odohráva len vo filmových ateliéroch, šokuje divákov pri televíznych obrazovkách. Naprostá lož sa stala mediálnou pravdou. Film hovorí o tom, ako môže pár ľudí prostredníctvom mediálnych trikov (vymyslená vojna a teroristická hrozba) manipulovať verejnou mienkou a ovplyvňovať tak výsledok volieb.

Názov filmu Wag the dog v sebe skrýva podstatu vtipu. Prečo pes vrtí chvostom? Pretože je múdrejší ako chvost. Keby bol chvost múdrejší, vrtel by chvost psom. Vrtieť psom je jeden z najstarších nástrojov PR a komunikácie a spočíva najmä odvádzaní pozornosti od hlavnej témy. Jednoducho povedané, keď sa stane niečo zásadné napr. politická aféra, tak je vyvolaná ďalšia aféra, ktorej sa chytia novinári. Od nich sa toho chytí verejnosť. Na pôvodný problém sa rýchlo zabudne a média a verejnosť riešia niečo iné, zväčša nepodstatné alebo vymyslené. Tento film v komediálnej nadsádzke rieši otázku, kto je v skutočnosti psom a kto chvostom? Jasné je však len, kým sa stávajú v danú chvíľu konzumenti mediálnych správ. Termín vrtieť psom sa na základe vecných súvislosti preniesol do prostredia politiky a médií.

Vo filmovej politickej satire Wag the dog odvádza expert na politickú agendu Conrad Brean (Robert De Niro) spolu s hollywoodským producentom (Dustin Hoffman) a prezidentkovou poradkyňou (Anne Hecheová) pozornosť voličov od prezidentskej sexuálnej aféry s mladistvou dievčinou vytvorením neexistujúceho vojnového konfliktu. Producent Stanely Motss za pomoci filmových trikov natočí šot z vojny, ktorá nie je. Nasledujúci deň médiá informujú iba o vojne. Na sexuálny škandál sa už zabudlo. Príbeh tohto filmu, aj keď satiricky, vyvoláva tému produkcie reality masovými médiami a tendenciu ju pasívne prijímať v spoločnosti. Wag the dog poukazuje nato, že mediálny obsah by mal byť ovplyvňovaný politikou, ale politika je v skutočnosti ovplyvňovaná mediálnym obsahom.

Môžeme sa v súčasnosti cítiť skrz médií ako slobodní ľudia? Za slobodného človeka sa považuje ten, ktorý má šancu vybrať si z možností a rozhodnúť sa, vytvoriť si vlastný názor. O toto nás médiá ukracujú. Ba čo viac, vytvárajú falošné kampane (zelené stužky), slogany, všetko čo sa uchytí, s čím sa ľudia s ľahkosťou stotožnia. Jeden sa pridáva k druhému, druhý k tretiemu a postupne celý svet, ako takí blázni, všetci ľudia vyhadzujú svoje staré topánky, ako to bolo zobrazované vo filme. Osobne ma najviac pobavila práve táto scéna, kedy Dustin Hoffman a Robert De Niro podávajú staré topánky jednoduchému, miestnemu chlapcovi, aby si aj on hodil a lúčia sa s ním slovami: „Priveď aj svojich kamarátov.“ Toto je pekným príkladom ako média ovplyvňujú nevedomých ľudí, a ako sa z vymyslenej kampane (topánky), o ktorej nikto nikdy predtým nepočul môže stať fenomén doby, o ktorom budú všetci rozprávať a nasledovať ho.

Autori tohto filmu nás chceli uviesť do drsnej reality vplyvu médií na spoločnosť. Zveličovaním a miestami až absurditou sa vo filme vysmievajú ľudskej naivite. Vykreslili nám celý proces výroby zinscenovaných káuz, od predprípravy cez proces natáčania až po odprezentovanie „správ“ verejnosti. Práve naivita a zraniteľnosť ľudí je tým, čím sa médiá zaoberajú a s čím pracujú. Predstierajú im jednoduché veci, s ktorými sa stotožnia bez toho, aby sa nad nimi hlboko museli zamýšľať. Podstatným nie je ani tak obsah, ako práve spôsob podania jednotlivých správ. Vďaka neinformovanosti ľudí dokážu média veľmi účinne manipulovať s verejnou mienkou spoločnosti. Množstvo zdrojov nezaručuje pravdivosť správ, práve toto si musíme uvedomiť. Nič také ako nezávislé médiá neexistuje. Všetko nám dostupné je ovládané a kontrolované, je to jeden prúd informácií. Veľa z nás však žije v domienke, že všetko čo sa objaví v médiách musí byť okamžite pravda. Veru, nie vždy je tomu naozaj tak. Film je možno síce trochu „pritiahnutý za vlasy“, no takto to naozaj vo svete funguje, média majú na nás naozaj veľký vplyv. Málokto z nás si uvedomuje, že plno našich názorov, hodnôt či presvedčení je často krát založených na polopravdách, dokonca niekedy úplných výmysloch, ktoré boli „vypľuvnuté“ médiami. V každej jednej spoločnosti funguje nejaká tá politika, ktorej „backround“ sa mi nikdy nedozvieme. Toto musíme brať na vedomie. Nesmieme dovoliť, aby s nami média manipulovali.